30 dňový projekt

16.7.13

Prepáčte!

Áno, ja viem, nič nepridávam a za to sa ospravedlňujem. A nebudem pridávať až do konca júla. Naozaj ma to mrzí. Idem do tábora a teraz len všetko vybavujem, kupujem a podobne. Tak teda v auguste! Maj te sa!

10.7.13

Only want to be happy - Part 2

Baby tak tu máte druhú časť poviedky. Očakávam nejaké komentáre. Ak nebudú, časť nebude tiež, tak komentujte! Nika*

S Chloe som sa rozprávala dosť dlho. Až zapadlo slnko. Chloe odišla domov a ja som začala hľadať kufor. Už dlho som nikde nebola. Odkedy umrel brat, mama so mnou nikam nechodí. Ale teraz som už konečne dospelá. Už sama môžem cestovať a na to som čakala dlhé roky, strávené len doma.
Vonku bolo ešte svetlo a tak som sa rozhodla ísť sa trochu prejsť. Na ruky som si natiahla jemný svetrík, keďže vonku celkom pofukuje. Po schodoch som zišla dole do kuchyne kde mama práve čítala noviny. Ako som sa tak zapozerala na titulnú stranu novín, uvidela som obrázok One Direction. Okamžite som mame strhla noviny z rúk a začala nahlas čítať článok:

One Direction! Najslávnejšia boyband na svete zavíta k nám do Toronta. Po prvý krát tu budú mať koncert, ktorý sa odohrá dňa 3.7.2013, na základe amerického turné. Bude trvať 1 mesiac a chlapci odohrajú 51 koncertov po celom kontinente. Viac informácii nájdete na strane 13.

,,Ááá! '' začala som kričať po celom dome. Okamžite musím ísť kúpiť vstupenky. Jednu pre mňa a jednu pre Chloe. Konečne uvidím One Direction na živo!
,, Mami o chvíľu prídem. '' povedala som mame, ktorá sa na mňa pozerala ako na totálneho blázna.
Utekala som pred dom a zavolala si taxík. Keď som dorazila pred predajňu vstupeniek ostala som zarazená. Na okne bolo velkým napísané - VYPREDANÉ! Mohla som to čakať. Zajtra je ten koncert a ja ako sprostá som si myslela, že lístky budú ešte mať. Smutná som teda zamierila domov. Zrazu na mňa padla kvapka dažďa. V duchu som dúfala, že nebude pršať, ale opak bol pravdou. Po niekoľkých sekundách sa spustil obrovský lejak. Utekala som ani neviem kam. Celú cestu som nadávala a preklínala dážď. Ale tu zrazu som predomnou uvidela svetlo a tak som zamierila za ním. Bol to nejaký dom.
Celá premočená som zaklopala dúfajúc, že mi niekto otvorí. Bolo to márne a tak som zaklopala ešte raz ale teraz už hlasnejšie. To som už našťastie počula kroky, ktoré sa pomaly blížili ku dverám. Z toho som mala aj trochu menší strach. Balá som sa toho, kto mi otvorí.
Mala som šťastie. Otvorila mi stará pani a s milým hlasom ma pozvala dnu. Podala mi uterák a odišla do nejakej druhej miestnosti. Ja som si zatiaľ sadla na zem ku krbu v ktorom poskakovali plamienky ohňa.
Keď som sa trochu vysušila, obzrela som si to tu. Bolo to tu celkom malé ale útulné a pekne zariadené. Na stenách viseli rozličné obrazy s fotkami nejakých osôb, ktoré som však nepoznala.
O chvíľu do izby vkročila starenka a podala mi šálku čaju. Pekne som sa jej poďakovala a spýtala sa jej:
,, Žijete tu sama? "
,, Áno moja drahá. Manžel mi zomrel pred pár rokmi a syn sa odsťahoval do Európy. "
,, A vedela by ste mi povedať, kde to vlastne sme? "
,, Sme na kraji mesta. Určite to tu nepoznáš. Je to zabudnuté miesto. "
,, A kadiaľ sa dostanem domov? "
,, Cestu ti ukážem zajtra. Je už tma a teraz by si sa ešte niekde stratila. Prespíš u mňa a zajtra ráno vyrazíš. "
,, Ďakujem vám. "
,, Teraz poď za mnou. Ukážem ti izbu v ktorej prespíš. "

Starenka ma zaviedla do menšej miestnosti s posteľou. Do rúk mi podala suché veci a ustlala mi posteľ. Ešte raz som jej za všetko poďakovala. Popriala mi dobrú noc a odišla. Keď za sebou zatvorila dvere, prezliekla som sa do šiat, ktoré mi dala. Bolo mi to trochu široké ale na spanie celkom dobré.
V tom momente som si spomenula na mamu. Určite sa o mňa bojí. Z kabelky som si vytiahla mobil a pozrela som sa na zmeškané hovory. 6 od mamy a 2 od Chloe. Naťukala som teda mamine číslo. Keď mi zdvihla, začala som jej rozprávať čo sa stalo.
,, Vieš mami, chcela som si ísť kúpiť lístky na koncert ale už bolo vypredané. Zamierila som teda smerom domov ale začalo liať a tak som utekala nevedno kam. A vtom som sa ocitla pre malým domčekom. Zaklopala som na dvere a našťastie mi otvorila jedná milá starenka u ktorej teraz prespím. Tak sa o mňa nemusíš báť, zajtra ráno som doma. "
,, Ach Emily, vieš aký som mala strach? Keby mi nezavoláš, asi by som nespala a išla by som ťa hľadať. "
,, Tak sa už neboj. Idem do postele, zatiaľ sa maj a dobrú noc. "
,, Dobrú aj tebe Emily. "
Keď mama dohovorila, zložila som a tentokrák som do mobilu naťukala Chloeine číslo. No ale v tom sa v mobile ozvalo:
,, Prepáčte ale výška vášho kreditu nie je dostatočná pre tento hovor. Nabite so kartu čo najskôr prosím. Aktuálny kred  ..."
Radšej som to zložila lebo ak by ta tetka hovorila ďalej môj nový i-phone by som asi pleštila o zem.
Chloe bude určite na mňa nahnevaná ale zajtra jej to vysvetlím. No ale čo sa dá robiť ja za to nemôžem.
Bola som už unavená a tak som si ľahla do postele. O pár minút som sa ponorila do ríše snov.

Starenka
Starenkin dom
Emilin outfitt na von
Emilin I-phone

I and You = Forever -- Part 13

Prepáčte, že časť nebola dosť dlho, ale nejako sa mi nechcelo písať :-) Zato tu máte dlhšiu. Nicol***

Amy

S Vicki som sa dohodla, že za ňu upracem nejaké izby, kým ona pôjde za Harrym. Strašne im to pristane a ja im to samozrejme prajem, ale ja zo Zaynom. ..  proste to neberiem ako lásku na celý život. Stále myslím však na to, že za necelý mesiac odchàdzame domov do New Yorku. Bojím sa na Harryho reakciu a Vickin smútok.
Bolo už poobede, preto som bežala ku Harryho izbe, pre Vicki. Pred dverami som dvakrát zaklopala a po chvíľke čakania mi otvorila Vicki. Bola mierne strapatá a celá vysmiata. Pousmiala som sa nad mojou mušlienkou, čo sa asi stalo a oznámila jej, že už musíme ísť. Ešte raz pobozkala Harryho a spolu sme odkráčali k nasledovnej izbe, ktorú ideme upratovať. Po ceste sme ešte viedli krátky dialóg.
,,Vicki za necelý mesiac odchádzame, čo bude potom?"
,,To naozaj netuším Ams, nad tým som ešte vôbec neuvažovala." povedala, ,,Mám na to ešte mesiac tak si ho chcem užiť a byť s Harrym." dodala a dialóg skončil. 
Pustili sme sa do upratovania a medzitým čas rýchlo uletel a mi sme smerovali domov. Výťahom sme prešli na naše poschodie a odomkli dvere. V kuchyni sedeli naše mamy a na ich tvárach som uvidela divný pohľad. Sadli sme si k nim a čakali čo nám chcú povedať.

Vicki

,,Vicki, Amy, vieme, že toto čo vám teraz oznámime nebude pre vás celkom potešujúce, ale dozvedieť sa to musíte. Naša práca a porady sú tu v Londýne už na konci a to znamená, že tu už byť nemusíme. Rezervovala som letenku na pozajtra. Letíme naspäť do New Yorku. "
Ostali sme mierne šokované a v tom som zo seba dostala dve vety:
,,Mamy, ale mi nemôžeme odísť! Páči sa nám tu a našli sme si skvelých kamošov, ktorých takto skoro nechceme opustiť!",,Chápem ťa Vicki, ale letenky sú zajednané a ja ich teda už odvolávať nejdem. Proste pozajtra odchádzme a bodka. Choďte sa pobaliť."
Na toto som už nepovedala nič a utekala do izby. Lahla som si na posteľ a popri slzách som myslela na Harryho. Kládla som si presne tie otázky, ktoré sa ma pítala Amy. Čo bude teraz s naším vzťahom? Odchádzam a už sa nikdy neuvidíme. Odchádzam  ....
Keď dorazila do izby Amy začali sme sa baliť. Naozaj som na to nemala teraz chuť, ale chcem to mať z krku. Z izby plnej mojich a Amynich vecí, sa stala prázdna hotelová izba.
,,Bude mi to tu naozaj veľmi chýbať." povedala som si a Amy ma začula.
,,Mne tiež Vicki" povedala skrátene a objala ma. 
,,Musím to ísť povedať Harrymu a ti zrejme Zaynovi."
,,Rozhodla som sa, že za ním pôjdem až zajtra, je už dosť hodín."
Pozrela som sa na budík a naozaj, bolo už 18,30. Súhlasila som s Amy a ľahla si na postel. Ani neviem ako som zaspala.

Ráno som vstala už o 8,00. Som veľmi rada, že je výkend a nemusíme ísť do práce. Pozrela som sa na Amynu posteľ a zistila, že je prázdna. Zamierila som do kúpeľne a tam ju našla ako si umýva zuby. Pozdravila som ju a vliezla do sprchy. Padla mi naozaj dobre.
Neskôr som sa obliekla, upravila a oznámila Amy, že idem za Harrym. Pred jeho dverami som nachvílu myslela na jeho reakciu, ale aj tak som zaklopala. Otvoril mi po pár sekundách a pozval ma dnu. Sadli sme si spolu na gauč a zavládlo krátke ticho. Potom sa ma však Harry opítal:
,,Vicki, stalo sa niečo?" určite si všimol môj sklesnutí pohľad a tak som odpovedala:
,,Harry prepáč, ale nebude sa ti to páčiť. Ako vieš, sme tu na prázdninách a pôvodne sme mali odísť až na konci augusta, ale nanešťastie sa to všetko zvrtlo a mi odlietame už zajtra."
V tom Harry sklonil hlavu a ja som na jeho tvári zazrela malú slzu. Zdvihla som mu hlavu a slzu mu utrela. Vedela som, že sa toto stane. Rozplače sa a ja budem smutná tiež. Jeho bolesť sa stala aj mojou. Rozplakala som sa aj ja. Potom som ho objala a pobozkala. Bozk mi opätoval, ale už nebol plný všetkej tej vášne ako predtým. Rozlúčila som sa s nim a zamierila ku dverám. Keď som ich úplne zatvorila, nevydržala som to, kolená sa mi podlomili a ja som sa rozplakala ešte viac. Už teraz mi Harry chýbal a ja neviem ako to vydržím neskôr. Chcela som ísť naspäť za ním, ale nemohla som. Bol koniec. Nikdy viac sa neuvidíme. Srdce sa mi po týchto vetách začalo rozpadať na márne kúsky  ....

Obrázok 1. ... Harry, keď sa dozvedel to, čo mu povedala Vicki
Obrázok 2. ... Smutná Vicki

6.7.13

Only want to be happy - Intro

Volám sa Emily Sofie Ford a pochádzam z Toronta. Mám sladkých 18, ktoré som oslávila pred mesiacom. Čo sa tíka mojich rodičov. Najpodstatnejšie je asi to, že sú rozvedený. Otca poznám, aj sa s ním často stretávam. Dodnes však neviem dôvod ich rozchodu. Mama mi to nechce povedať. Myslím si, že je to asi kvôli tomu, že otec je primátor mesta. Viem, teraz si myslíte, že máme kopu peňazí a ja som rozmananá. Nie je to však pravda. Samozrejme, že s peniazmi nie je problém ale ja peniaze neberiem za podstatné. Za peniaze sa nedá kúpiť šťastie.
A presne kvôli tomu, že je otec primátor som bola v škole šikanovaná. U dievčat som bola obľúbená kvôli peniazom a u chlapcom som bola nenávidená kvôli mojej postave a otcovi. ,, Moju postavu '' - tú v škole riešil každý. Čo je na tom, že človek trochu viac je? To je jedno poviem to ma rovinu. Bola som tučná. Všetci si zo mňa uťahovali a smiali sa na mne. Ale po čase sa to všetko zmenilo. Začala som chudnúť a bola som stále viac a viac obľúbená. Všetci ma zrazu začali zdraviť a rozprávať sa so mnou. Ja som ich však ignorovala. Jediná osoba, ktorá pri mne stála aj keď som bola  ,, trochu pri sebe'' bola Chloe - moja najlepšia kamoška. Bola pri mne keď som doma plakala kvôli šikanovaniu. Bola pri mne aj vtedy keď som začala chudnúť a keby ona nie je nebola by som asi teraz štíhla a nevážila by som 53 kg. Nejdem už riešiť čo bolo ale chcem ešte porozprávať o tom čo bude.
Od malička som túžila byť fotografka. Môj prvý naozajstný fotoaparát som dostala na 9 narodeniny. Bol to najkrajši deň v mojom živote. Mala som ho stále pri sebe a všetko som fotila. Ale to som ešte netušila aká šanca sa mi naskitne.
Pred pár mesiacmi som svoje fotografie poslala jednému pánovi menom Robert Holt. Je to londýnsky fotograf. Moje fotografie sa mu páčili a preto mi navrhol spoluprácu. Fotila by som s ním celebrity z celého sveta. A toto riešim teraz celé dni. Celé dni a noci rozmýšlam, o tom či tu prácu mám vziať alebo nie. Chloe mi stále hovorí aby som to vzala a vyskúšala to. Ale menší problém bude u mamy. Neviem ako jej to mám povedať a bojím sa jej reakcie  ....

Chloe

Only want to be happy - Part 1

Takže tu máte prvú časť poviedky Only want to be happy. Časti budú dlhšie ako časti z poviedky I and You = Forever. A aj keď sa stále opakujem aby ste komentovali aj teraz vámto chcem pripomenúť. Aspoň budem vedieť, že to aspoň jeden človek číta. Enjoy!


One way or another
I'm gonna find ya
I'm gonna get you, get you, get you
One way or another
I'm gonna win ya
I'm gonna get you, get you, get you  ...

OMG! Neznášam ranné vstávanie a môj nový budík, ktorý som dostala od mamy k narodeninám. Keby každé ráno nepočujem Harryho hlas  asi by som toto stvorenie už hodila o zem.
Nechcelo sa mi ešte vstávať a tak som ležajúc na posteli premýšľala o dnešnom dni. Mala som z neho skvelý pocit. A ten pocit bol zároveň aj skutočnosťou. Definitívne som sa rozhodla. Po asi 20 prebdeních nocia, po 20 dňoch plných rozmýšlania, nervozity a zvažovania pozitív a negatív som sa definitívne rozhodla. Za tri dni sa odsťahujem do môjho vysnívaného mesta - do Londýna. Moje rozhodnutie potvrdil aj fakt, že mám veľkú šancu sa tam stať profesionálnou fotografkou. Nedávno som jednému pánovi poslala moje fotky a bol z nich nadšený. Dal mi ponuku, ktorá sa len tak neodmieta. Navrhol mi fotiť celebrity z celého sveta. Ešte ako malá som potom túžila a teraz by sa to mohlo stať aj skutočnosťou.
Z môjho premýšlania nad dokonalou budúcnosťou ma vytrhla až mama, ktorá stála vedľa mojej postele a škaredo na mňa zazerala. Tá ešte samozrejme o mojom rozhodnutí nevie. Ja jej to chcem samozrejme oznámiť, ale nie teraz. Až keď nastane tá správna chvíľa. Viem, že bude zúriť a nebude z toho nadšená ale bude to musieť prijať ako fakt. Bude to pre ňu šok už len preto, že môj starší brat Sam, tiež takto pred 5 rokmi odcestoval do zahraničia ale už sa nevrátil. Bol práve na ceste domov ale jeho lietadlo nešťastne spadlo nevedno kam. Smútili sme dlho ale už je to za nami.

Vstala som z postele, obliekla si veci a zišla dole do kuchyne. Na stole boli už pripravené raňajky na ktoré som už mala obrovskú chuť. Mama si sadla oproti mne, ale stále sa na mňa pozerala. Zdalo sa mi to už dosť podozrivé a tak som sa jej opýtala:
,, Mami? Nechceš mi niečo povedať? "
,, Presne to isté sa chcem opýtať ja teba Emily. Niečo chystáš a je to na tebe vidno."
,, Ja, ... " zakoktala som sa, ,, Áno chcem ty niečo oznámiť, ale nebude sa ty to páčiť. "
,, No tak hovor. "
Zhlboka som sa nadýchla a začala hovoriť:
,, Definitívne som sa rozhodla, že o tri dni odlietam do Londýna. Mám veľkú šancu stať sa profesionálnou fotografkou a ty dobre vieš ako po tom od malička túžim. "
Mama ostala zarazená a nič mi na to nepovedala. V jej očiach som si všimla zarmútok. Pár minút sme tam len tak ticho sedeli, až o chvíľu na moje prekvapenie mama spustila :
,, Emily ja ťa samozrejme nejdem prosiť o tom aby si nešla a ostala tu so mnou do smrti. Je to tvoje rozhodnutie a ja ho budem rešpektovať. Ja len chcem aby si mi sľúbila, že si na seba dáš pozor a budeš ma navštevovať. " dopovedala, už so slzami v očiach.
,, Emily, ale máš kde bývať? "
,, Mami o to sa neboj. Mám dosť peňazí na to aby som si v Londýne kúpila nejaký malý byt v ktorom sa nachvíľu usadím. Čo bude potom, to ešte neviem. "
Na to mi mama už nič nepovedala len prikývla hlavou a znovu sa pustila do jedla.

Takže na dnes mám diár už asi celý zaplnený. Prvoradé bude asi nájsť niekde na internete nejaké vhodné ubytovanie v Londýne. Zrazu som si spomenula na Chloe. Tá mi určite zo všetkím pomôže.
Do ruky som vzala telefón a naťukala Chloe - ine číslo. Zdvihla mi po pár sekundách čakania. Dohodli sme sa na všetkom potrebnom.
,, Za 10 minút som u teba. Zatiaľ ahoj! "
O pár minút som začula zvonenie a tak som utekala otvoriť. Bola som rada, že ma nepredbehla mama. Keď som v dverách uvidela Chloe usmiala som sa na ňu a začali sme sa objímať akoby sme sa mesiace nevideli. Potom sme po schodoch vyšli do mojej izby.
,, Takže si sa definitívne rozhodla, že odcestuješ? " opýtala sa ma Chloe
,, Áno, uvedomila som si, že mám šancu stať sa fotografkou. Neboj sa teba aj mamu budem navštevovať tak často ako sa to len bude dať. A aj tak skype aj facebook existuje. "
,, Tak fajn Emily a ako siteda predstavuješ tvoje nové bývanie? "
,, Chcela by som niečo v pokojnej časti mesta a s krásnym výhľadom. "
Nakoniec sme nehľadali a namiesto toho sme len kecali.  Pokračovať budeme neskôr.

Toto je Chloe
A toto je Emilina izba

5.7.13

Only want to be happy / hlavné postavy

Tak tu máte hlavné postavu k poviedke Only want to be happy.

Emily

Liam

Nová poviedka

Baby, ako som vás už včera informovala: Začínam písať novú poviedku. I and You = Forever samozrejme dopíšem, ale nebude mať už veľa častí. Dnes som dlho uvažovala nad názvom a vyberala som z viacerích možností. Zastavila som sa ale pri jednom názve: Only want to be happy.  Zrazu mi do mozgu vletelo milión napádov pre tento názov a tak so  sa rozhodla. Toto su presné údaje o novej poviedke:
1. Názov - Only want to be happy
2. Prvá časť bude v pondelok 8.7.2013
3. Poviedka bude s Liamom

Viac už neviem. A mimochodom, postavy vyberiem možno ešte dnes, tak ich potom pridám.